Moja cesta koučky

Sprevádzať ľudí ich myšlienkami bolo mojím cieľom už na strednej škole. Chcela som študovať psychológiu, ale mávala som v tom čase panické ataky, a tak som svoj sen na pár rokov odložila, pretože som si myslela, že psychológ je človek, ktorý na vlastné problémy nemá právo (haha).

Vyštudovala som teda učiteľstvo slovenčiny a angličtiny, pretože to boli po psychológii moje obľúbené predmety. Nechcela som ale učiť v škole, pretože som introvert, a naviac ma vždy lákalo skôr podnikanie. Tak som sa zapísala na kurz športovej masáže a otvorila som si masážny salón, kde som nielen podnikala, ale aj našla svoj pokoj, načúvala ľuďom a zarábala si na vytúžené štúdium psychológie, na ktoré som napokon nastúpila ešte v tom istom roku...

V tomto období som náhodou narazila na informáciu, že existuje kurz, na ktorom sa ľudia so skúsenosťou s duševným problémom učia, ako spracovať svoj príbeh zotavenia. Na kurze som sa rozhodla začať písať svoj príbeh tak, aby dodal silu iným, a keď bude hotový, určite ho budem zdieľať pre všetkých. Aj mne totiž na ceste k zotaveniu najviac pomohli príbehy skúsených...

Psychológiu som milovala stále viac a neľutujem, že som ju vyštudovala, aj keď som kvôli tomu musela veľa obetovať. Práve počas štúdia psychológie som si po prvýkrát vyskúšala aj rolu koučky a hneď som vedela, že to bude moja cesta.

Aj keď to nie je pre kouča povinné, bolo pre mňa dôležité absolvovať práve v koučingu odborný výcvik. Vedela som, že pár hodín seminárov v škole bola iba ochutnávka, a navyše som cítila, že mi ešte do psychologickej skladačky chýbal posledný dielik.

A teraz už nechýba... Som koučka.

Moja cesta lektorky

K jazykom som bola vedená už odmalička. Obaja rodičia boli učitelia, mamka učila slovenčinu a ocko angličtinu... Oba jazyky mi možno aj preto vždy prirodzene išli. Písala som do školského časopisu, chodila na literárne súťaže, a nakoniec som sa rozhodla jazyky aj študovať.

Štúdium učiteľstva slovenčiny a angličtiny bolo náročnejšie než som si myslela, ale nakoniec som to zvládla. Problém však bol, že som nikdy netúžila učiť v škole. Počas praxe som pochopila, že nerada vystupujem pred veľkými skupinami, nerada vychovávam, a nerada aj hodnotím, no miesto toho rada vediem individuálne lekcie, rada učím dospelých a rada by som podnikala.

Moje prvé individuálne lekcie doučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka som mala s niekoľkými masérkami z Thajska. Bola to náhoda, no už vtedy som vedela, že s tým nechcem prestať, a tak som sa po čase odhodlala, vytvorila som si túto webovú stránku a začala som podnikať aj v oblasti vzdelávania.

Dnes je pre mňa dôležité, aby boli spokojní najmä moji klienti. Sú dospelí a ja verím, že sami najlepšie vedia, čo potrebujú a ako by to chceli dosiahnuť. Keďže som srdcom koučka, veľmi rada s každým na úvodnej lekcii zmapujem jeho potreby, špecifikujem ciele a prispôsobím im obsah a formu, a budem každého sprevádzať bez hodnotenia, kritiky a stresu.

Okrem online doučovania jazykov pre dospelých by som si chcela splniť aj ďalšie lektorské sny: viesť večernú školu pre spisovateľov, zorganizovať kurz písania online, vytvoriť vzdelávacie materiály, napísať motivačnú knihu, a najnovšie aj doučovať slovenčinu a angličtinu rodičov, ktorí by sa chceli učiť so svojimi deťmi, aby im pomohli, ale sami sa v týchto predmetoch veľmi neorientujú. 

Moja cesta jogínky

Na cestu hľadania vnútornej rovnováhy som sa musela vydať veľmi skoro. Takmer päť rokov som sa učila nájsť pokoj vo svojom tele a dôverovať mu aj počas panických atakov. Vďaka tak ťažkému obdobiu dospievania som ale pochopila, že telo a myseľ nefungujú oddelene a o oboje sa musím dobre starať.

Po ukončení štúdia učiteľstva jazykov som sa rozhodla, že školské prostredie nie je pre mňa. Vždy som videla samú seba skôr na tichom mieste, v atmosfére pokoja a uvoľnenia. Stala som sa preto na nejaký čas športovou masérkou a otvorila som si svoj vlastný malý salónik, kde bola vždy príjemná atmosféra, hrala tam meditačná hudba, horeli vonné sviečky a s klientmi sme viedli hlboké rozhovory. A občas sa pritrafilo, že som ďalším masérkam pomáhala so slovenčinou...

Práca masérky ma neskutočne napĺňala a veľmi veľa som sa vďaka nej naučila o ľudskom tele. Po čase som si však uvedomila, že tak fyzicky náročnú profesiu musím kompenzovať aj zdravým pohybom a vo voľných chvíľach medzi termínmi klientov som cvičila jogu a meditovala. 

Joga bola v tomto období mojou hlavnou cestou, ale nezabúdala som sa ani držať pri zemi, veď som bola aj študentkou psychológie... Snažila som sa teda preskúmať tú časť jogy, ktorú skúmajú psychológovia a absolvovala som 8 týždňové praktické vzdelávanie v oblasti Mindfulness. Táto skúsenosť bola síce úžasná, ale pochopila som, že mi niečo predsalen chýbalo. Skutočné spojenie tela a mysle, ktoré som našla predtým v cvičení jogy.

Joga sa stala mojou životnou cestou, ale už som chápala, že by mi ku šťastiu nestačil ten kúsok z nej, s ktorým by som mohla pracovať ako psychológ. Chcela som sa jej preto venovať naplno, ako inštruktorka vo svojom masážnom salóne, ibaže som to chcela tak rýchlo, až som si poranila zápästia a masážny salónik som musela zatvoriť. 

S jogou ako životnou cestou som však nikdy neprestala a dnes, po troch rokoch, som na ceste koučky, lektorky, ale najmä budúcej inštruktorky jogy.